Ako som našla silu sa aj v strednom veku učiť nové veci. Časť prvá!

Moja práca si vyžadovala neustálu prítomnosť tzv pohotovosť. Ak by sa náhodou sťažoval nejaký klient, ak by bola reklamácia a bolo by treba niečo hasiť, na starosti som mala 5 okresov a ľudí, ktorí tam roznášali zásielky, cca 70 v každej väčšej obci a v meste. Po 20 rokoch som si povedala, že už by som konečne na pár dní mohla ísť aj za hranice Slovenska, najlepšie k moru. Rozhodla som sa, že najstaršieho syna zaučím do programu, zabezpečila som si náhradu akú takú a rozhodla mesiac dopredu pred odletom spraviť všetko potrebné aby som na 5 dní mohla odísť.

Prvý krok bol zaučiť syna do programu, zakaždým keď sa chcel prihlásiť, vyhodilo ho to, že účet zrušený, bolo to také hlavné pojítko medzi mnou a firmou, pre ktorú som pracovala na diaľku, po pár neúspešných pokusoch som pochopila, že niečo sa deje a obvolala kolegov z iných krajov, či aj oni majú ten problém. A viete čo? Oni nás len tak zrušili, bez akéhokoľvek oznamu, bez akéhokoľvek Zbohem a šáteček.

Môj šok trval asi týždeň a v tom na mňa vyskočila reklama na kurz virtuálnej asistentky – Pinkasistent. A od vtedy sa morím a vzdelávam a zároveň teším, čo nové a zaujímavé sa v tomto kurze naučím a dni začali byť pestrejšie, more som si užila a s radosťou sa pustila do Canvy, WordPress, som zatiaľ na začiatku a o priebehu Vás budem rada informovať, Krásny deň prajem všetkým, ktorý sa neboja výziev.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *